Príbeh
Kaštieľa Budmerice

Kapitola 1:


Romantický sen a
poľovnícka vášeň


(1888 – 1889)

Príbeh nášho kaštieľa sa začína veľkou láskou. V rokoch 1888 – 1889 ho dal v Lindavskom lese postaviť gróf Ján Pálffy pre svoju mladú, len 16-ročnú manželku Alžbetu, rodenú Schlippenbachovú. Keďže bol gróf vášnivým poľovníkom, toto honosné sídlo malo pôvodne slúžiť ako reprezentatívny poľovnícky kaštieľ.

Projektu sa zhostil slávny viedenský architekt Franz von Neumann. Inšpiráciu hľadal priamo vo Francúzsku, v renesančných zámkoch na rieke Loire. Tento vplyv dodnes vidieť na romantickej fasáde, ktorú zdobí množstvo menších vežičiek, štítových vikierov a dominantná vyhliadková veža. Vstupný portál ako trvalý symbol spojenia dvoch rodov hrdo zdobia erby oboch manželov a letopočet datujúci stavbu.

Kapitola 2:


Moderný luxus a spoločenský život

(1889 – 1945)

Hoci kaštieľ zvonka pôsobí historicky a romanticky, jeho interiér bol na sklonku 19. storočia vrcholom moderného bývania. Disponoval centrálnym vykurovaním, výťahom na jedlo a bol zariadený mimoriadne vzácnym nábytkom z konca 18. a prvej polovice 19. storočia.

Neoddeliteľnou súčasťou panstva sa stal aj prekrásny anglický park, ktorý dodnes patrí k najväčším lákadlám areálu. V jeho tesnej blízkosti dal gróf postaviť aj malebnú kaplnku Panny Márie Ludrskej

Zásadná zmena nastala po smrti Jána Pálffyho v roku 1934. Kaštieľ zdedil jeho jediný syn Pavol (Pál) Pálffy, ktorý z neho vytvoril živé centrum spoločenského diania. Budmerice sa stali miestom stretnutí, poľovačiek a návštev významných hostí z celej Európy.

Pestrý a búrlivý život grófa Pavla Pálffyho

Kým otec Ján postavil kaštieľ z lásky k jednej žene, jeho syn Pavol premenil Budmerice na dejisko svojho mimoriadne pestrého milostného života. Posledný majiteľ kaštieľa bol známy svojím šarmom a počas svojho života sa oženil celkovo osemkrát.

Jeho manželkami boli fascinujúce ženy svetového formátu, ktoré do Budmeríc priniesli lesk vtedajšej európskej smotánky:

1. Mária Františka Esterházy (sobáš 1915 v Budapešti, zväzok bol neskôr anulovaný).

2. Dorothy Evelyn Deacon (sobáš 1922 v Ríme), s ktorou mal dve deti – Jána Miklóša a Claru Edith.

4. Maria Anna "Etti" Plesch, rodená grófka von Wurmbrand-Stuppach (sobáš 1935 v Bratislave). Táto mimoriadne bohatá a zaujímavá žena (ktorá bola predtým vydatá za amerického železničného dediča) žila s Pavlom priamo na Slovensku. Manželstvo stroskotalo po dvoch rokoch, keď sa Pavol zamiloval do inej. Z "Etti" sa neskôr stala legenda svetového turfu – ako jediná žena v histórii dvakrát vyhrala slávne Epsom Derby, za čo je zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov.

5. Louise Levêque de Vilmorin (sobáš 1938 v Bratislave). Práve do tejto slávnej francúzskej spisovateľky, poetky a novinárky sa Pavol Pálffy zamiloval. Zaujímavosťou je, že Louise bola predtým zasnúbená so slávnym letcom a spisovateľom Antoinom de Saint-Exupérym (autorom Malého princa). Neskôr sa jej životnou láskou stal britský veľvyslanec Duff Cooper a jej posledný románik patril francúzskemu štátnikovi Andrému Malrauxovi.

6. Edit Hoch (sobáš 1946 v talianskom Merane).

7. Therese grófka von Herbertstein (sobáš 1951 v Paríži).

8. Carin Braun von Stumm (sobáš 1956 v Mníchove), s ktorou mal syna Andora.

Louise Levêque de Vilmorin

Kapitola 3:


Éra Múz a Literatúry

(1945 – 2011)

Búrlivý šľachtický život v kaštieli sa definitívne skončil na konci druhej svetovej vojny. Zásadný zlom nastal v roku 1945, kedy po emigrácii posledného majiteľa Pavla Pálffyho prešiel kaštieľ do majetku štátu.

Budova však nezostala dlho opustená. Už v roku 1946 sa pre ňu našlo nové, mimoriadne ušľachtilé využitie. Zásluhou budmerického rodáka, básnika a novinára Rudolfa Fábryho, a básnika Laca Novomeského, sa kaštieľ stal Domovom slovenských spisovateľov.

Počas nasledujúcich desaťročí slúžil tento priestor ako jedinečné útočisko a miesto tvorivej činnosti pre generácie najvýznamnejších slovenských umelcov a literátov. V tichu anglického parku a v historických komnatách tu nachádzali pokoj a inšpiráciu pre svoje najlepšie diela.

Kapitola 4:


Obnova a nová kapitola

(2011 – Súčasnosť)

Takto prosím: Po roku 2011, keď sa skončila nájomná zmluva Literárneho fondu, prešiel kaštieľ do správy Ministerstva kultúry SR. Ako významná národná kultúrna pamiatka si vyžadoval rozsiahlu a citlivú obnovu, ktorá sa začala v roku 2014.

Dnes, po komplexnej rekonštrukcii exteriérov aj interiérov, je kaštieľ v Budmericiach pripravený na svoju ďalšiu etapu. Z niekdajšieho uzavretého sídla sa znovu stal otvorený a živý priestor, ktorý sprístupňuje svoju históriu verejnosti a zároveň ponúka nové možnosti jeho využitia.