Budmerický kaštieľ – romantický príbeh ukrytý v srdci Malých Karpát

Len niekoľko kilometrov od Bratislavy, na okraji Lindavského lesa, stojí jedna z najromantickejších historických stavieb Slovenska – Budmerický kaštieľ. Už viac ako 130 rokov je svedkom veľkých lások, šľachtických rodov, literárnej tvorby aj príbehov, ktoré ďaleko presiahli hranice Slovenska.

Výstavbu kaštieľa začal gróf Ján Pálffy ab Erdőd v roku 1888. Stavba bola dokončená o rok neskôr, v roku 1889, podľa projektu renomovaného viedenského architekta Franza von Neumanna, ktorý sa inšpiroval romantickými renesančnými zámkami na rieke Loire vo Francúzsku.

Neoddeliteľnou súčasťou kaštieľa je rozľahlý 127-hektárový anglický krajinársky park, ktorý vytvára jeho jedinečnú atmosféru. Pri ceste smerujúcej k hradu Červený Kameň dal gróf Ján Pálffy postaviť aj Kaplnku Panny Márie Lurdskej, ktorá dodnes patrí k významným sakrálnym pamiatkam regiónu.

Po smrti grófa Jána Pálffyho v roku 1934 zdedil kaštieľ jeho jediný syn gróf Pál Pálffy ab Erdőd, ktorý z neho vytvoril významné spoločenské centrum. Konali sa tu poľovačky, stretnutia aristokracie i významných osobností kultúrneho, spoločenského a diplomatického života.

Po druhej svetovej vojne sa osud kaštieľa zásadne zmenil. Po emigrácii posledného majiteľa sa v roku 1945 stal majetkom štátu. Od roku 1946 začal slúžiť ako Dom slovenských spisovateľov, kde tvorili a oddychovali mnohé významné osobnosti slovenskej literatúry. Na vzniku tejto tradície mali významný podiel budmerický rodák Rudolf Fábry a básnik Ladislav Novomeský.

Za viac ako storočie sa v jeho salónoch ozývala francúzština, nemčina, maďarčina i slovenčina. Menili sa režimy, štátne hranice, generácie aj ľudské osudy, no Budmerický kaštieľ zostal miestom stretnutí, tvorby a inšpirácie.

Budmerický kaštieľ dnes nie je len architektonickou pamiatkou. Je miestom, kde sa stretávajú príbehy šľachty, spisovateľov, umelcov i návštevníkov. Každá miestnosť, každá veža a každý strom v parku rozprávajú príbeh, ktorý trvá už viac ako 130 rokov.

Pozývame vás objaviť ho spolu s nami.

Rozloha parku: 127 ha

Dominanta: hodinová veža s vyhliadkovou ochodzou

Kaplnka: Panny Márie Lurdskej

Znárodnenie: 1945

Dom slovenských spisovateľov: 1946 – 2011

Od roku 2011: v správe Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Súčasný vlastník: Slovenská republika

Status: národná kultúrna pamiatka

Vedeli ste, že...?

...Budmerický kaštieľ vznikol za neuveriteľne krátky čas?

Výstavba sa začala v roku 1888 a už o rok neskôr bol kaštieľ dokončený. Na svoju dobu patril medzi architektonicky aj technicky najmodernejšie šľachtické sídla v strednej Európe.

...s výstavbou kaštieľa sa spája romantický príbeh?

Podľa tradovaného rozprávania chcel gróf Ján Pálffy postaviť nové sídlo pre svoju vyvolenú. Kým však bol kaštieľ dokončený, mladá žena sa vydala za iného. Neskôr sa oženil s grófkou Alžbetou Schlippenbachovou, ktorá sa stala prvou paňou Budmerického kaštieľa.

...Budmerický kaštieľ navštevovali osobnosti z celého sveta?

Za čias grófa Pála Pálffyho patril medzi významné spoločenské centrá európskej aristokracie. Jeho hosťami boli členovia kráľovských rodín, významní šľachtici, diplomati, podnikatelia, umelci i indický maharadža.

...ani po znárodnení kaštieľ nestratil svoju reprezentačnú funkciu?

Počas obdobia socializmu tu boli ubytovaní a prijímaní významní zahraniční hostia vrátane dánskej kráľovnej Margrethe II., Leonida Iľjiča Brežneva, prezidentov, ministrov a ďalších významných osobností politického, kultúrneho a spoločenského života.

...Budmerický kaštieľ sa stal kolískou modernej slovenskej literatúry?

Od roku 1946 slúžil ako Dom slovenských spisovateľov. Počas nasledujúcich desaťročí tu vznikli desiatky románov, básnických zbierok, divadelných hier, scenárov a literárnych diel, ktoré sa stali súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva.

Pomôžte nám dopĺňať históriu Budmerického kaštieľa

História nikdy nie je úplne dopísaná. Pri príprave tejto série sa nám podarilo zhromaždiť množstvo zaujímavých informácií o ôsmich manželkách grófa Jána Pálffyho ab Erdőd. O niektorých sa zachovali fotografie, listy či spomienky, o iných len niekoľko riadkov v archívnych dokumentoch.

Pomôžte nám spoločne zachovať príbeh Budmerického kaštieľa. Ak vlastníte fotografie, korešpondenciu, rodinné dokumenty alebo spomienky súvisiace s rodinou Pálffy či s históriou kaštieľa, budeme veľmi radi, ak sa s nami podelíte. Aj zdanlivo drobný detail môže pomôcť doplniť mozaiku histórie tohto výnimočného miesta a uchovať ju pre budúce generácie.

1. Gróf Pál Pálffy ab Erdőd

(1890 – 1968)

Matka Pála Palffy ab Erdod :

2. Elisabeth (Elsa) Contessa Dentice di Frasso (Gräfin von Schlippenbach)

(1872 - 1938)

Posledný aristokrat Budmerického kaštieľa

Gróf Pál Pálffy bol vášnivým poľovníkom, športovcom, cestovateľom a autorom spomienkových kníh o poľovníctve a živote európskej aristokracie. Vynikal kultivovaným vystupovaním, prirodzeným šarmom a širokým okruhom medzinárodných kontaktov. Pohyboval sa v najvyšších spoločenských kruhoch Európy a medzi jeho priateľmi boli aristokrati, diplomati, umelci i významní podnikatelia. Vo svojich dielach zachytil svet európskej aristokracie, ktorý po druhej svetovej vojne nenávratne zmizol.

Rok 1945 znamenal zásadný zlom. Po skončení vojny opustil Budmerický kaštieľ a na vlastnom automobile odišiel do talianskeho Turína, kde vlastnil majetky po svojej matke. Na Slovensko sa už nikdy natrvalo nevrátil. Budmerický kaštieľ bol znárodnený a začala sa jeho nová história.

Posledné roky života prežil v Mníchove so svojou poslednou manželkou, kde v roku 1975 zomrel. Spolu s ním sa symbolicky uzavrela jedna z najvýznamnejších kapitol dejín rodu Pálffyovcov spojená s Budmerickým kaštieľom.

Počas svojho života uzavrel osem manželstiev. Medzi jeho manželkami boli príslušníčky najvýznamnejších európskych šľachtických rodov, americké dedičky, svetoznáma francúzska spisovateľka Louise de Vilmorin i legendárna majiteľka dostihových koní Etti Plesch. Každá z nich zanechala vlastnú stopu nielen v jeho živote, ale aj v príbehu Budmerického kaštieľa. Ich osudy predstavujeme na nasledujúcich stránkach.

Počet manželstiev: 8

Po roku 1945: emigrácia do Talianska (Turín)

Posledné roky života: Mníchov

Zomrel: 11. október 1968, Mníchov

Vedeli ste, že...?

...gróf Pál Pálffy bol spolumajiteľom jedného z najprestížnejších spoločenských podnikov medzivojnovej Viedne?

Luxusný nočný klub Three Hussars patril medzi obľúbené miesta európskej aristokracie, diplomatov, umelcov a medzinárodnej spoločenskej smotánky.

...Budmerický kaštieľ bol za čias grófa Pála Pálffyho jedným z najvýznamnejších spoločenských centier stredoeurópskej aristokracie?

Jeho hosťami boli členovia kráľovských rodín, významní šľachtici, diplomati, podnikatelia, umelci i indický maharadža.

...gróf Pál Pálffy opustil Budmerický kaštieľ v roku 1945 na vlastnom automobile?

Odišiel do talianskeho Turína, kde vlastnil majetky po svojej matke. Na Slovensko sa už nikdy natrvalo nevrátil.

...ani po znárodnení kaštieľ nestratil svoju reprezentačnú funkciu?

Počas obdobia socializmu tu boli ubytovaní a prijímaní významní zahraniční hostia vrátane dánskej kráľovnej Margrethe II., Leonida Iľjiča Brežneva, prezidentov, ministrov a ďalších významných osobností politického, kultúrneho a spoločenského života.

...ani po znárodnení kaštieľ nestratil svoju reprezentačnú funkciu?

V období socializmu tu boli ubytovaní a prijímaní významní zahraniční hostia vrátane dánskej kráľovnej Margrethe II., Leonida Iľjiča Brežneva, prezidentov, ministrov a ďalších významných osobností politického, kultúrneho a spoločenského života.

Grófka Mária Františka Esterházy

(1890 – 1935)

Prvá manželka grófa Pála Pálffyho ab Erdőd

Grófka zo sveta, ktorý sa navždy zmenil

Na tejto fotografii stojí mladá aristokratka, ktorá ešte netuší, že svet, do ktorého sa narodila, o niekoľko rokov prestane existovať.

Grófka Mária Františka Esterházy pochádzala z jedného z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Rod Esterházy po stáročia patril medzi politicky, kultúrne aj hospodársky najvplyvnejšie rody v strednej Európe a jeho meno bolo symbolom prestíže, tradície a spoločenského postavenia.

Ani ich manželstvo neodolalo búrlivým zmenám doby. Po piatich rokoch bolo 23. decembra 1920 anulované. Každý z nich pokračoval vlastnou cestou v úplne novej spoločenskej realite, ktorá už mala len málo spoločné so svetom ich mladosti.

Mária Františka sa neskôr opäť vydala a zostala súčasťou európskej aristokracie. Jej meno však navždy zostáva zapísané aj v histórii Budmerického kaštieľa.

Budmerice si ju pamätajú ako prvú grófku kaštieľa – dámu, ktorá ešte patrila do sveta monarchie, no jej život už formovali dramatické udalosti 20. storočia.

Sobáš s grófom Pálom Pálffym ab Erdőd: 25. september 1915, Budapešť

Anulovanie manželstva: 23. december 1920

Zomrela: 11. novembra 1935, Londýn

Vedeli ste, že...?

Rod Esterházy patril viac ako tri storočia medzi najvýznamnejšie šľachtické rody v strednej Európe. Preslávil sa nielen politikou a vojenskou službou, ale aj podporou umenia. Dlhé roky pôsobil ako mecenáš skladateľa Josepha Haydna.

Grófka Dorothy Evelyn Deacon

(1892 – 1960)

Druhá manželka grófa Pála Pálffyho ab Erdőd

Američanka, ktorá priniesla do Budmeríc nový svet

Na tejto fotografii sedí žena, ktorá vyrastala tisíce kilometrov od Budmerického kaštieľa.

Dorothy Evelyn Deacon sa narodila v Spojených štátoch amerických – v krajine, ktorá na začiatku 20. storočia symbolizovala pokrok, nové príležitosti a dynamický spôsob života. Jej osud ju však zaviedol do Európy medzi staré aristokratické rody, ktorých história sa písala celé stáročia.

Dňa 15. januára 1922 sa v Ríme vydala za grófa Pála Pálffyho ab Erdőd. Pre oboch to znamenalo nový začiatok – pre Jána druhú kapitolu života po rozpade monarchie, pre Dorothy vstup do prostredia európskej šľachty.

Jej životný príbeh je dôkazom, že aristokracia medzivojnového obdobia už nebola uzavretým svetom jednej krajiny. Spájali sa v nej tradície starých európskych rodov s novou spoločenskou elitou prichádzajúcou spoza Atlantiku.

Budmerice si Dorothy pamätajú ako druhú grófku kaštieľa – ženu, ktorá symbolicky prepojila starú Európu s novým svetom.

Deti:

• Ján Miklóš Pálffy ab Erdőd (29. september 1922, Viedeň-Hietzing)
• Klára Edith Charlotte Helena Pálffy ab Erdőd (5. apríl 1927, Paríž)

Rozvod: 15. jún 1928

Zomrela: 17. augusta 1960

Vedeli ste, že...?

Na prelome 19. a 20. storočia sa viacero bohatých Američaniek vydávalo za európskych aristokratov. Tlač ich prezývala „Dollar Princesses“ – dolárové princezné. Do starých šľachtických rodov prinášali veľké majetky, zatiaľ čo ony získavali spoločenské postavenie a titul.

Po svadbe sa mladomanželia usadili v Budmerickom kaštieli, ktorý sa na niekoľko rokov stal Eleanoriným novým domovom. Život ju však priviedol aj do ďalších krajín – počas manželstva žila v Československu aj Poľsku a veľa cestovala po Európe.

Ich spoločná cesta sa skončila rozvodom 26. októbra 1934.

Keď Európu zachvátila druhá svetová vojna a po páde Francúzska sa bezpečnostná situácia dramaticky zmenila, Eleanor sa vrátila do Spojených štátov. Vo Washingtone nepôsobila ako spoločenská osobnosť, ale ako dobrovoľníčka Amerického Červeného kríža a lektorka. V čase, keď svet opäť čelil vojne, sa rozhodla pomáhať.

Budmerice si Eleanor pamätajú ako tretiu grófku kaštieľa – Američanku, ktorej život spojil svet aristokracie s udalosťami, ktoré formovali 20. storočie.

Rozvod: 26. október 1934

Pôsobenie: počas manželstva žila v Budmerickom kaštieli, neskôr aj v Poľsku; po vypuknutí druhej svetovej vojny sa vrátila do Spojených štátov

Dobrovoľnícka činnosť: Americký Červený kríž, zdravotná asistentka a lektorka vo Washingtone, D.C.

Zomrela: 4. októbra 1952, Boston, Massachusetts, USA

Vedeli ste, že...?

Svadba Eleanor Jenckes Roelker a grófa Pála Pálffyho ab Erdőd bola natoľko zaujímavá, že sa o nej písalo aj v americkom denníku The New York Times (28. august 1928). V medzivojnovom období boli sobáše amerických dedičiek s európskymi aristokratmi spoločensky sledovanými udalosťami na oboch stranách Atlantiku.

Grófka Maria Anna Paula Ferdinandine von Wurmbrand-Stuppach

(1914 – 2003)

Štvrtá manželka grófa Jána Pálffyho ab Erdőd

Žena, ktorá si vybrala vlastný osud

Niektoré ženy vstúpia do dejín pre to, koho si vzali. Iné pre to, ako žili.

Etti Plesch

Narodila sa vo Viedni 3. februára 1914 ako Maria Anna Paula Ferdinandine, grófka von Wurmbrand-Stuppach. Už od mladosti bolo zrejmé, že nepôjde cestou, ktorú jej naplánovali iní.

Skutočnú vášeň našla až v dostihových koňoch.

Spolu so svojím šiestym manželom, významným finančníkom Dr. Árpádom Pleschom, vybudovala jednu z najúspešnejších dostihových stajní svojej doby. Jej kone Psidium (1961) a Henbit (1980) zvíťazili v legendárnom Epsom Derby – najprestížnejších klasických dostihoch sveta. Etti Plesch sa tak zapísala do dejín ako jediná žena, ktorej kone zvíťazili v Epsom Derby dvakrát, a jej meno sa stalo legendou svetového dostihového športu.

Po smrti manžela napísala svoje spomienky, ktoré vyšli pod názvom Kone a manželia. S typickým humorom v nich priznala, že jej život nebol príbehom veľkých tragédií, ale výnimočných príležitostí, odvahy a slobody.

Budmerice si Etti Plesch pamätajú ako grófku, ktorá sa nikdy nenechala zviazať očakávaniami svojej doby. Jej pobyt v kaštieli bol krátky, no jej životný príbeh patrí medzi najpozoruhodnejšie zo všetkých manželiek grófa Jána Pálffyho ab Erdőd.

Rozvod: 21. december 1937

Počet manželstiev: 6

Najväčšie úspechy: významná majiteľka dostihových koní, víťazka Epsom Derby, zápis v Guinnessovej knihe rekordov

Autobiografia: Kone a manželia (Horses and Husbands)

Zomrela: 20. apríla 2003, Monte Carlo

Vedeli ste, že...?

Etti Plesch patrila medzi najúspešnejšie majiteľky dostihových koní 20. storočia. Jej stajne zaznamenali víťazstvá na viacerých prestížnych svetových dostihoch vrátane legendárneho Epsom Derby, jedného z najprestížnejších klasických dostihov na svete. Vďaka svojim mimoriadnym športovým úspechom sa zapísala aj do Guinnessovej knihy rekordov.

Louise Levêque de Vilmorin

(1902 – 1969)

Piata manželka grófa Jána Pálffyho ab Erdőd

Žena, ktorá priniesla do Budmeríc Paríž.

Niektoré ženy vstúpia do dejín ako aristokratky.

Louise de Vilmorin sa do nich zapísala ako spisovateľka, múza a jedna z najvýraznejších osobností francúzskej kultúry 20. storočia.

Louise de Vilmorin bola múzou viacerých umelcov svojej doby. Jej portréty vytvorili významní fotografi a maliari 20. storočia a patrila medzi najvýraznejšie osobnosti parížskych literárnych salónov. Priateľmi či obdivovateľmi boli Jean Cocteau, Coco Chanel, Orson Welles, André Malraux . Jej portréty vytvorili významní fotografi a maliari 20. storočia vrátane Mana Raya a Cecila Beatona, ktorí patrili k najuznávanejším portrétnym umelcom svojej doby. Britský diplomat Duff Cooper, ktorý sa stal jej životnou láskou.

Manželstvo s grófom Pálom Pálffym ab Erdőd sa skončilo rozvodom v roku 1943, no spomienky na Budmerice si Louise uchovala po celý život. Sama neskôr priznala, že roky strávené v Budmerickom kaštieli patrili medzi najkrajšie obdobia jej života.

Budmerice si Louise pamätajú ako grófku, ktorá do ich príbehu priniesla eleganciu Paríža, svet literatúry a atmosféru francúzskych umeleckých salónov. Zo všetkých manželiek grófa Pála  Pálffyho ab Erdőd zostala práve ona najvýraznejšie zapísaná vo svete kultúry.

Rozvod: 1943

Povolanie: spisovateľka, poetka, novinárka

Diela: Le Lit à colonnes (Posteľ s baldachýnom, 1941), Madame de... (1951) a ďalšie romány, poézia a publicistika

Zomrela: 26. decembra 1969, Verrières-le-Buisson, Francúzsko

Vedeli ste, že...?

Louise de Vilmorin bola nielen spisovateľkou, ale aj múzou svojej generácie. Jej portréty vytvorili významní fotografi a maliari 20. storočia vrátane Mana Raya a Cecila Beatona, ktorí patrili k najuznávanejším portrétnym umelcom svojej doby.

Ich manželstvo trvalo len tri roky. V roku 1949 sa rozviedli.

Na rozdiel od ostatných manželiek grófa Jána Pálffyho ab Erdőd sa o Edit Hoch zachovalo len veľmi málo informácií. Nepísala knihy, neobjavovala sa na titulných stranách novín a jej meno sa nespája s významnými spoločenskými udalosťami. O to väčší priestor zostáva pre otázky, na ktoré dnes už možno nenájdeme odpoveď.

Budmerice si Edit Hoch pamätajú ako jednu z posledných žien v živote grófa Jána Pálffyho ab Erdőd. Jej príbeh zostáva dodnes zahalený tajomstvom a pripomína, že dejiny si nie vždy uchovajú všetky ľudské osudy.

Sobáš s grófom Jánom Pálffym ab Erdőd: 12. august 1946, Merano, Taliansko

Rozvod: 1949

Ďalšie údaje: o jej ďalšom živote sa zachovalo len minimum historických informácií

Vedeli ste, že...?

Historici sa pri výskume často stretávajú aj s osudmi, o ktorých sa zachovalo len veľmi málo informácií. Aj niekoľko riadkov v matrike či sobášnom zázname môže byť cennou súčasťou mozaiky dejín. Príbeh Edit Hoch je jedným z nich.

Sobáš sa konal 28. marca 1951 v Paríži. Európa sa medzitým zásadne zmenila. Monarchia bola už len spomienkou, mnohé šľachtické rody prišli o svoje majetky a spoločenské postavenie. Tradície však pretrvávali – nie už ako súčasť politickej moci, ale ako rodinné dedičstvo a spôsob života.

O manželstve Therese a grófa Jána Pálffyho ab Erdőd sa zachovalo len málo informácií. Neviažu sa k nemu veľké spoločenské udalosti ani výrazné osobné príbehy. Napriek tomu predstavuje zaujímavú kapitolu života muža, ktorého osud sa počas niekoľkých desaťročí prepojil s ôsmimi výnimočnými ženami z rôznych krajín Európy i Ameriky.

Budmerice si Therese pamätajú ako grófku, ktorá symbolicky predstavovala návrat k starým aristokratickým tradíciám –  v čase, keď sa svet okolo nich už navždy zmenil.

Sobáš s grófom Jánom Pálffym ab Erdőd: 28. marca 1951, Paríž

Rozvod: 1956

Počet manželstiev: prvé z dvoch

Vedeli ste, že...?

Rod Herbertstein patrí medzi najstaršie šľachtické rody strednej Európy. Jeho história siaha až do 13. storočia a príslušníci rodu zastávali významné vojenské, diplomatické i politické funkcie v habsburskej monarchii.

O rok neskôr, 17. júna 1957, sa manželom narodil syn Andor Paul Joseph Nikolaus Pálffy ab Erdőd. Po dlhých rokoch to bol okamih, ktorý priniesol pokračovanie rodu do novej generácie.

Na rozdiel od viacerých predchádzajúcich manželiek sa meno Carin nespája s literárnymi salónmi, dostihovými dráhami ani spoločenskými škandálmi. Dejiny o nej hovoria tichšie. A možno práve preto pôsobí jej príbeh pokojnejšie než všetky predchádzajúce.

Budmerice si Carin pamätajú ako poslednú manželku grófa Jána Pálffyho ab Erdőd – ženu, s ktorou sa uzavrela jedna z najpozoruhodnejších životných kapitol spojených s Budmerickým kaštieľom.

Deti:

• Andor Paul Joseph Nikolaus Pálffy ab Erdőd
  narodený 17. júna 1957, Mníchov

Zomrela: 15. júna 2008

Vedeli ste, že...?

Manželstvo s Carin Braun von Stumm bolo ôsme a zároveň posledné manželstvo grófa Jána Pálffyho ab Erdőd. Jeho životný príbeh tak počas viac než štyroch desaťročí spojil osudy ôsmich žien pochádzajúcich z rôznych krajín Európy aj Spojených štátov amerických.

Osem žien. Osem osudov. Jeden Budmerický kaštieľ.

Každá z nich prišla z iného prostredia. Jedna vyrastala v aristokratických palácoch monarchie, ďalšia za oceánom, iná písala romány, milovala dostihové kone alebo sa pohybovala medzi umelcami a politikmi. Niektoré zostali v Budmericiach len krátko, iné na ne spomínali celý život.

Spoločne vytvárajú mozaiku príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny Budmerického kaštieľa netvoria iba múry a architektúra, ale predovšetkým ľudia, ktorí v ňom žili, milovali, tvorili a zanechali za sebou svoje osudy.

Možno práve preto je Budmerický kaštieľ dodnes miestom, kde história rozpráva prostredníctvom ľudí.