Príbeh Kaštieľa Budmerice

Od romantického sna grófa Pálffyho, cez inšpiratívny Domov spisovateľov, až po prebúdzajúcu sa národnú kultúrnu pamiatku.

Kapitola 1: Romantický sen a poľovnícka vášeň (1888 – 1889)

Príbeh kaštieľa sa začína veľkou láskou. V rokoch 1888-1889 ho dal postaviť gróf Ján Pálffy v Lindavskom lese pre svoju mladú, len 16-ročnú manželku Alžbetu, rodenú Schlippenbachovú. Keďže gróf bol vášnivý poľovník, toto honosné sídlo malo pôvodne slúžiť ako poľovnícky kaštieľ.

Projektu sa zhostil slávny viedenský architekt Franz von Neumann, ktorý sa inšpiroval renesančnými zámkami na rieke Loire vo Francúzsku. To dodnes vidieť na romantickej fasáde s množstvom menších vežičiek, štítových vikierov a dominantnou vyhliadkovou vežou. Vstupný portál hrdo zdobia erby oboch manželov a letopočet datujúci stavbu.

Kapitola 2: Moderný luxus a spoločenský život (1889 – 1945)

Hoci kaštieľ zvonka pôsobí historicky, jeho interiér bol na sklonku 19. storočia vrcholom moderného bývania. Disponoval centrálnym vykurovaním, výťahom na jedlo a bol zariadený nábytkom z konca 18. a prvej polovice 19. storočia.

Neoddeliteľnou súčasťou panstva sa stal aj prekrásny anglický park, ktorý dnes patrí k najväčším lákadlám areálu. V jeho tesnej blízkosti dal gróf postaviť aj kaplnku Panne Márii Lurdskej.

Po smrti Jána Pálffyho (1934) prebral sídlo jeho jediný syn Pavol, ktorý z neho urobil centrum spoločenského života, plné stretnutí a obľúbených poľovačiek.

Kapitola 3: Éra Múz a Literatúry (1945 – 2011)

Zásadný zlom nastal v roku 1945. Po emigrácii posledného majiteľa, Pavla Pálffyho, sa kaštieľ stal majetkom štátu.

Už v roku 1946 sa preň našlo nové, ušľachtilé využitie. Zásluhou budmerického rodáka, básnika a novinára Rudolfa Fábryho, a básnika Laca Novomeského, sa kaštieľ stal Domovom slovenských spisovateľov.

Počas nasledujúcich desaťročí slúžil ako jedinečné miesto oddychu a tvorivej činnosti pre generácie najvýznamnejších slovenských umelcov a literátov, ktorí tu nachádzali pokoj a inšpiráciu.

Kapitola 4: Obnova a nová kapitola (2011 – Súčasnosť)

Po roku 2011, kedy sa skončila nájomná zmluva Literárneho fondu, prešiel kaštieľ do pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Ako Národná kultúrna pamiatka si vyžadoval rozsiahlu a citlivú obnovu, ktorá sa začala v roku 2014.

Dnes, po komplexnej rekonštrukcii exteriérov a interiérov, stojí kaštieľ pripravený začať písať svoju novú kapitolu a postupne sa opäť otvoriť verejnosti – ako hrdá dominanta regiónu a živé centrum kultúry.

Druhá  Manželka
Dorothy Evelyn Palffy Radziwill (Deacon)

* 12. Apríl 1892 
ⴕ 17. August 1960  ( 68 rokov)  ( jej 2. manželstvo)

Sobáš: 15.Január 1922, Rím, 
Rozvod: 15.6.1928

Deti: 1/  Ján Miklóš , Gróf Palffy ab Erdod ,    b. 29 Sep 1922, Wien-Hietzing

2/ Gräfin Clara Edith Charlotte Helene Pálffy ab Erdöd,   b. 5 Apr 1927, Paris

Štvrtá  Manželka,  Maria Anna Paula Ferdinandine Plesch, Gräfin von Wurmbrand-Stuppach v Budmericiach 

„Etti Plesch“, „Marietta“, „Maria Gräfin von Wurmbrand-Stuppach“

* 3 Februára  1914 Wien,   
ⴕ 20   Apríl 2003 Monte Carlo

Sobáš 19. Nov 1935 Bratislava 
Rozvod: 21.12.1937 ( 2. manželstvo z celkovo 6 manželstiev)

Maria Anna Paula Ferdinandine grófka von Wurmbrand-Stuppach sa narodila 3. februára 1914 ako dcéra grófa Ferdinanda von Wurmbrand-Stuppach a jeho manželky May Baltazzi vo Viedni, kde prežila väčšinu svojho detstva. Vo veku 17 rokov sa Maria Anna Paula Ferdinandine zamilovala do grófa Vladschi Mittrovského. Mladej grófke však zakázali vydať sa za Mittrovského pre dedičnú krvnú chorobu, ktorá sa v jeho rodine vyskytovala.

Po tejto udalosti Mária Anna von Wurmbrand-Stuppach odcestovala do New Yorku, kde sa zoznámila s americkým železničným dedičom Clendenninom Ryanom III. (1905 – 1957). Už po troch stretnutiach sa zasnúbili a 20. februára 1935 sa zosobášili v Katedrále sv. Patrika v New Yorku. Manželstvo však trvalo len tri mesiace – pár sa ešte v tom istom roku rozviedol. V roku 1944 Maria Anna úspešne požiadala o anulovanie manželstva, aby sa mohla opäť vydať.

Po rozvode s Clendenninom Ryanom III. sa „Etti Plesch“, ako grófku neskôr poznali, vrátila do Európy. Krátko nato sa zoznámila s maďarským grófom Paulom Pálffym ab Erdödom (1890 – 1968), za ktorého sa koncom roka 1935 vydala. Pár sa následne presťahoval na Slovensko.

Aj druhé manželstvo grófky Márie Anny von Wurmbrand-Stuppach sa rýchlo rozpadlo – gróf Pál Pálffy sa zamiloval do francúzskej spisovateľky Louise de Vilmorin. V roku 1937 sa s Máriou Annou rozviedol, aby sa mohol oženiť s Louise.

O rok neskôr sa Maria Anna vydala za potomka starej maďarskej šľachty, grófa Tamása Esterházy de Galántha (1901 – 1964). Z manželstva sa narodila dcéra Orgina Helene Genoveva. V roku 1942 sa však gróf Esterházy taktiež zamiloval do Louise de Vilmorin a s Máriou Annou sa rozviedol.

Po tomto rozvode sa Maria Anna opäť vydala – tentoraz za rakúskeho grófa Žigmunda Berchtolda (1900 – 1979). Ani tento vzťah netrval dlho. Nasledovalo ďalšie manželstvo, s Američanom Williamom Deeringom Davisom z Chicaga, ktoré stroskotalo už po dvoch rokoch v roku 1951.

O tri roky neskôr sa Maria Anna zrejme konečne dočkala životnej lásky – manžela číslo šesť, Dr. Árpáda Plescha (1889 – 1974), s ktorým bola vydatá viac než dvadsať rokov až do jeho smrti. Manželstvo s maďarským právnikom a finančníkom jej prinieslo nielen meno „Etti Plesch“, ale aj značné bohatstvo, ktoré jej umožnilo venovať sa jej veľkej vášni – konským dostihom.

V roku 1954 si manželia Pleschovci zakúpili niekoľko ročných žriebät. S pomocou špičkových trénerov, ako boli Sir Gordon Richards a Harry Wragg, Etti Plesch postupne vychovala prvotriedne dostihové kone. Jej prvý veľký úspech prišiel v roku 1961, keď jej kôň Psidium vyhral Epsom Derby. Ďalšie víťazstvá upevnili jej povesť legendy svetového turfu. Ako jediná žena vyhrala Derby dva razy a získala zápis do Guinnessovej knihy rekordov.

Po smrti Árpáda Plescha začala Etti Plesch písať svoje spomienky. Jej priateľ a vydavateľ Hugo Vickers ich posmrtne publikoval v roku 2007 pod názvom Kone a manželia.

Etti Plesch, rodená Maria Anna grófka von Wurmbrand-Stuppach, zomrela 28. apríla 2003 v Monte Carle.

Kone a manželia

V úvode tejto pozoruhodnej monografie Etti Plesch varuje svojho bystrého čitateľa, že jej životopis sa nemusí zdať mimoriadne súčasný, keďže neobsahuje veľké príbehy bolesti či utrpenia. Napriek tomuto upozorneniu kniha ukazuje presný opak – Etti Plesch bola počas svojich 99 rokov obklopená luxusom a jej život bol výrazne orientovaný na materiálne pôžitky.

Piata Manželka Louise Levêque de Vilmorin

* 1902 Apríl 4.  Verrières-le-Buisson    
ⴕ 1967 26. decembra 1969 vo Verrières-le-Buisson

Sobáš 27. januára 1938 v Bratislave,
Rozvod: 1943 ( 2. manželstvo z celkovo 3 manželstiev)

Dcéra Philippa Levêque de Vilmorina a Mélanie de Gaufridy de Dortan, Louise Levêque de Vilmorin, sa narodila 4. apríla 1902 vo Verrières-le-Buisson. V roku 1923 sa zasnúbila s Antoinom de Saint-Exupérym, ktorý vo francúzskej armáde získal pilotnú licenciu a ponúkli mu prestup k letectvu. Louisina rodina však namietala, preto ponuku odmietol, prijal prácu v Paríži a začal písať. Zásnuby boli prerušené a Saint-Exupéry pokračoval v písaní. Jeho najznámejším dielom je Malý princ, vydaný v roku 1943. Dňa 31. júla 1944 vzlietol zo Sardínie, aby preletel nad južným Francúzskom, no jeho lietadlo zmizlo. Jeho trosky boli napokon nájdené až v máji 2000 v mori južne od Marseille.

Louise de Vilmorin sa vydala za Henryho Leigh-Hunta 12. marca 1925 v Paríži. Presťahovali sa do Las Vegas v Nevade a stali sa rodičmi troch dcér. Rozviedli sa 12. februára 1937 a Louise sa vrátila do Európy. Dňa 27. januára 1938 sa v Bratislave stala piatou manželkou grófa Pála Pálffyho ab Erdöda, no v roku 1943 sa rozviedli. Gróf Pál Pálffy sa oženil celkom osemkrát. Bol druhým manželom grófky Márie von Wurmbrand-Stuppach, známej pod menom jej šiesteho manžela ako Etti Plesps Derby, ktorý vlastnil dve víťazky Derby. Tretím Ettiiným manželom bol gróf Tamas Esterházy de Galántha, ktorý ju v roku 1942 opustil, aby sa stal milencom Louise de Vilmorin, no nikdy sa nezosobášili.

Duff Cooper bol britským veľvyslancom v Paríži v rokoch 1944 až 1947 a stal sa Louisinou životnou láskou. V roku 1952 sa stal prvým vikomtom Norwichom. Louise bola prozaička, poetka a novinárka; jej najznámejším románom je Madame de, vydaný v roku 1951, ktorý bol v roku 1953 sfilmovaný s Charlesom Boyerom a Danielle Darrieux v hlavných úlohách v réžii Vittoria de Sicu. Medzi jej ďalšie diela patria Juliette, La Lettre dans un taxi, Les belles amours, Saintes-Une fois a Intimités.

Louisina posledná aféra bola s Andrém Malrauxom, francúzskym štátnikom. Zomrela 26. decembra 1969 vo Verrières-le-Buisson. Po jej smrti boli zverejnené jej listy adresované Jeanovi Cocteauovi.

Siedma  Manželka Therese Gräfin von Herbertstein

* 1928 Jún 28  Praha  
ⴕ ?

Sobáš : 28. Marca 1951 Paríž,
Rozvod: 14.mája 1945, ( Prvé z dvoch manželstiev)